Newport News/Bratislava 11. júna (TASR) - Za román Priznanie Nata Turnera ho ocenili Pulitzerovou cenou. Celosvetovú slávu si William Styron zabezpečil dielom Sofiina voľba, z ktorého vznikla aj nemenej úspešná rovnomenná filmová podoba. V stredu 11. júna uplynie 100 rokov od narodenia amerického spisovateľa, predstaviteľa literatúry amerického juhu.

Styron dlhodobo trpel depresiami a skúsenosť s týmto ochorením opísal v diele Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota: Pamäte šialenstva, 1990). Otec budúceho spisovateľa, patril k južanským liberálom a odmietal rasizmus. Trpel chronickými depresiami, ktoré po otcovi zdedil aj jeho syn. V roku 1939 zomrela Styronova matka na následky rakoviny prsníka.

William Styron sa narodil 11. júna 1925 v mestečku Newport News v americkom štáte Virgínia. Jeho rodisko sa nachádza niečo cez 100 kilometrov od miesta povstania otrokov z 19. storočia, na čele ktorého stál Nat Turner. Práve ten, ktorý sa je aj hlavnou postavou Styronovho slávneho románu.

Stredoškolské štúdium absolvoval na Hilton School, Morrison High School a Christchurch School. Potom sa zapísal na Davidson College, odkiaľ však odišiel, lebo sa prihlásil krátko pred koncom druhej svetovej vojny do amerického námorníctva. Dosiahol hodnosť poručíka, ale Japonsko kapitulovalo skôr, ako stihla Styronova loď opustiť San Francisco. Po vojne študoval na Duke University, ktorú v roku 1947 ukončil bakalárskym titulom z angličtiny.

Po štúdiu pracoval na pozícii editora vo vydavateľstve McGraw-Hille v New Yorku. Utrpenie z tejto práce neskôr opísal aj v autobiografickej pasáži v románe Sofiina voľba. Z vydavateľstva odišiel po dohode a začal písať prvý román, ktorý vyšiel v roku 1951 pod názvom Lie Down in Darkness (Odpočívaj v temnote). Román mu priniesol uznanie a Rímsku cenu (Prix de Rome).

Úspech si veľmi neužil, začala sa totiž vojna v Kórei a on narukoval do armády. Slúžil v námornej pechote, ale v roku 1952 ho z armády prepustili pre problémy so zrakom. Skúsenosti z výcvikového tábora Camp Lejeune v Severnej Karolíne opísal v próze The Long March (Dlhý pochod) z roku 1956.

Ešte pred vydaním tohto románu strávil dlhší čas v Európe. Najprv v Paríži, kde stál pri vzniku dnes už legendárneho literárneho časopisu The Paris Review, a potom v Ríme, kde sa v roku 1953 zosobášil s americkou poetkou Rose Burgunderovou, s ktorou mal neskôr tri deti.

Zážitky z pobytu v Európe zaznamenal v románe Set This House on Fire (Zapáľ tento dom), ktorý vyšiel v roku 1960. Dielo však prijala americká kritika s rozpakmi, čo Styrona zabrzdilo v ďalšom písaní. Zlom nastal v roku 1967, keď po viacročnom výskume vydal román Priznanie Nata Turnera, fiktívne memoáre otroka, ktorý v roku 1831 stál na čele krvavej vzbury otrokov vo Virgínii.

Za román zverejnený v čase vrcholiaceho hnutia za občianske práva v Spojených štátoch dostal Pulitzerovu cenu. Niektorí však dielo kritizovali a jeho autorovi vyčítali, že z Turnera urobil nerozhodného a zženštilého slabocha. Tvrdili, že ako biely južanský protestant nemohol skutočne pochopiť myšlienky otroka privezeného z Afriky. Na jednu z kritík Styron odpovedal: „Pisatelia fikcie majú povinnosť ´meditovať´ o histórii a priniesť porozumenie prostredníctvom imaginácie.“

O dvanásť rokov neskôr vyšiel Styronovi jeho najslávnejší román Sofiina voľba (1979), v ktorom začínajúci spisovateľ Stingo, 22-ročný neskúsený južan, zavedie čitateľa do New Yorku v roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom a so Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj najväčšie tajomstvo - drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila.

Sofiina voľba patrí dodnes k literárnym bestsellerom a nemenej slávnym sa stalo aj filmové spracovanie románu z roku 1982, o ktoré sa postaral režisér Alan J. Pakula. Hlavnú postavu v snímke stvárnila Meryl Streepová, ktorej výkon ocenili Oscarom. Ešte pred nakrúcaním filmu sa však producenti rozhodovali medzi Streepovou a slovenskou herečkou Magdou Vášáryovou, ktorá do Ameriky vycestovala a zúčastnila sa na konkurze. Sám Styron presadzoval práve ju, ale producenti sa napokon rozhodli pre Streepovú.

Úspešného spisovateľa dlhodobo trápili depresívne prejavy a nálady, ktoré nezriedka riešil alkoholom. V neskoršom veku sa rozhodol, že musí prestať piť a skončil na liekoch proti poruchám nálady, ktoré sa vyvinuli po tom, čo sa vzdal alkoholu. Lieky však u neho vyvolali suicidálnu depresiu, kvôli ktorej bol od decembra 1985 do februára 1986 hospitalizovaný.

Po prepustení z nemocnice napísal dielo Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota: Pamäte šialenstva, 1990), v ktorom opisuje, ako si takmer vzal život. Kvôli depresii bol ešte niekoľkokrát hospitalizovaný. V roku 1993 vydal ešte zbierku poviedok A Tidewater Morning: Three Tales from Youth (Ráno na pobreží: Tri príbehy z mladosti).

William Styron zomrel 1. novembra 2006 vo veku 81 rokov.