FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa iniciátorov petíciu podpísalo cca 400 tisíc oprávnených osôb, čo je postačujúce na to, aby prezident referendum vyhlásil. Samozrejme, po splnení ďalších podmienok, píše J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Začiatkom tohto mesiaca dostal prezident P. Pellegrini petíciu na vyhlásenie referenda s nasledujúcou otázkou: „Súhlasíte s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“ Podľa iniciátorov ju podpísalo cca 400 tisíc oprávnených osôb, čo je postačujúce na to, aby prezident referendum vyhlásil. Samozrejme, po splnení ďalších podmienok, keďže počet podpisov pod petíciou je iba jednou z nich.
O tej ďalšej – či je alebo nie je otázka v súlade s Ústavou – sa už sporia právnici. A treba ich nechať. Je to zaujímavá dišputa, ktorá však osloví iba zainteresovaných či fajnšmekrov. Teda nie aj bežných ľudí, a obzvlášť nie tých, ktorí sa pod petíciu podpísali a teraz čakajú na rozhodnutie prezidenta. Povinný je im ho oznámiť do 30 dní od prijatia petície takže ide iba o to, ako sa hlava štátu rozhodne.
Prvou podmienkou je, že petícia obsahuje naozaj najmenej 350 tisíc podpisov. Ak ich kancelária napočíta menej, prezident sa ďalej petíciou zaoberať nebude. Oznámi výsledok s tým, že referendum nemôže vyhlásiť, lebo ho vyhlásiť nemôže a nesmie. Ak však bude podpisov dostatok, potom už treba vidieť veci takpovediac alternatívne. Možností je totiž viac. Prezident má v takom prípade tri – referendum vyhlási, referendum nevyhlási alebo požiada Ústavný súd o rozhodnutie, či je otázka v súlade s Ústavou alebo nie. Ak súd povie, že v súlade s Ústavou nie je, prezident referendum nesmie vyhlásiť.
Ak povie, že v súlade s Ústavou je, potom ho prezident vyhlásiť musí. A ak ho vyhlási, potom sa aj uskutoční a ľudia rozhodnú. To, ako sa rozhodnú, možno na základe výsledkov doterajších referend iba predpokladať. Alebo aj tvrdiť, záleží skôr na vkuse ako analýze.
Taký by mal byť v skratke úradný postup. Možno sa preto venovať aj vecnej, nie úradnej, politickej či ústavnej správnosti položenej otázky. A z tohto uhla pohľadu ide jednoducho o otázku zákernú. Bianko šek. Azda niet pochybnosti o tom, že SR aktuálne neuplatňuje žiadne sankcie voči Ruskej federácii, teda ani také, ktoré by škodili slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom. Jednoducho neexistujú.
To, že sankcie uplatňuje Európska únia, je iná vec. Jeden z podporovateľov referenda predseda SNS síce hovorí, „Plne podporujem referendum, ktoré chce našu vládu zaviazať, že nebudeme môcť hlasovať za protiruské sankcie,“ ale každý iný vidí, že tak otázka naozaj nestojí a A. Danko sa – slušne povedané – mýli. Spolu s iniciátormi referenda hrajú viac na city, ako na fakty.
V skutočnosti je totiž otázka položená tak, že ak by bolo referendum úspešné, za daného stavu by tri roky od oznámenia jeho výsledku SR nemohla žiadne sankcie proti Rusku – ktoré už dnes považuje Slovensko za nepriateľský štát – uplatniť. Pretože – a ako je všeobecne známe – výsledok referenda možno zmeniť až po troch rokoch: buď opakovaným referendom v tej istej veci alebo ústavným zákonom v parlamente.
A tak je možné opäť pripomenúť dávny, ale stále platný výrok sudcu Ústavného súdu Š. Ogurčáka, z čias, kedy Ústavný súd rozhodoval iba a len na základe Ústavy. Na margo snahy HZDS vyhodiť Demokratickú úniu z parlamentu povedal: „Navrhovatelia na základe toho, čo tvrdili, nemohli žiadať to, čo žiadali, alebo ak chceli dosiahnuť to, čo žiadali, mali tvrdiť čosi iné, ako tvrdili.“
A teraz – za predpokladu, že podpisov je dostatok – možno začať vsádzať na to, či sa prezident P. Pellegrini rozhodne sám alebo o rozhodnutie požiada Ústavný súd.
O tej ďalšej – či je alebo nie je otázka v súlade s Ústavou – sa už sporia právnici. A treba ich nechať. Je to zaujímavá dišputa, ktorá však osloví iba zainteresovaných či fajnšmekrov. Teda nie aj bežných ľudí, a obzvlášť nie tých, ktorí sa pod petíciu podpísali a teraz čakajú na rozhodnutie prezidenta. Povinný je im ho oznámiť do 30 dní od prijatia petície takže ide iba o to, ako sa hlava štátu rozhodne.
Prvou podmienkou je, že petícia obsahuje naozaj najmenej 350 tisíc podpisov. Ak ich kancelária napočíta menej, prezident sa ďalej petíciou zaoberať nebude. Oznámi výsledok s tým, že referendum nemôže vyhlásiť, lebo ho vyhlásiť nemôže a nesmie. Ak však bude podpisov dostatok, potom už treba vidieť veci takpovediac alternatívne. Možností je totiž viac. Prezident má v takom prípade tri – referendum vyhlási, referendum nevyhlási alebo požiada Ústavný súd o rozhodnutie, či je otázka v súlade s Ústavou alebo nie. Ak súd povie, že v súlade s Ústavou nie je, prezident referendum nesmie vyhlásiť.
Ak povie, že v súlade s Ústavou je, potom ho prezident vyhlásiť musí. A ak ho vyhlási, potom sa aj uskutoční a ľudia rozhodnú. To, ako sa rozhodnú, možno na základe výsledkov doterajších referend iba predpokladať. Alebo aj tvrdiť, záleží skôr na vkuse ako analýze.
Taký by mal byť v skratke úradný postup. Možno sa preto venovať aj vecnej, nie úradnej, politickej či ústavnej správnosti položenej otázky. A z tohto uhla pohľadu ide jednoducho o otázku zákernú. Bianko šek. Azda niet pochybnosti o tom, že SR aktuálne neuplatňuje žiadne sankcie voči Ruskej federácii, teda ani také, ktoré by škodili slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom. Jednoducho neexistujú.
To, že sankcie uplatňuje Európska únia, je iná vec. Jeden z podporovateľov referenda predseda SNS síce hovorí, „Plne podporujem referendum, ktoré chce našu vládu zaviazať, že nebudeme môcť hlasovať za protiruské sankcie,“ ale každý iný vidí, že tak otázka naozaj nestojí a A. Danko sa – slušne povedané – mýli. Spolu s iniciátormi referenda hrajú viac na city, ako na fakty.
V skutočnosti je totiž otázka položená tak, že ak by bolo referendum úspešné, za daného stavu by tri roky od oznámenia jeho výsledku SR nemohla žiadne sankcie proti Rusku – ktoré už dnes považuje Slovensko za nepriateľský štát – uplatniť. Pretože – a ako je všeobecne známe – výsledok referenda možno zmeniť až po troch rokoch: buď opakovaným referendom v tej istej veci alebo ústavným zákonom v parlamente.
A tak je možné opäť pripomenúť dávny, ale stále platný výrok sudcu Ústavného súdu Š. Ogurčáka, z čias, kedy Ústavný súd rozhodoval iba a len na základe Ústavy. Na margo snahy HZDS vyhodiť Demokratickú úniu z parlamentu povedal: „Navrhovatelia na základe toho, čo tvrdili, nemohli žiadať to, čo žiadali, alebo ak chceli dosiahnuť to, čo žiadali, mali tvrdiť čosi iné, ako tvrdili.“
A teraz – za predpokladu, že podpisov je dostatok – možno začať vsádzať na to, či sa prezident P. Pellegrini rozhodne sám alebo o rozhodnutie požiada Ústavný súd.
