FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Neodmysliteľnou súčasťou osláv slnovratu boli vatry. Okolo vatier sa mládež stretávala, spievala a tancovala.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bešeňová 22. júna (TASR) - Posledné dni sa nesú v znamení slnovratu. Obce i mestá si pripomínajú slnovrat práve zapálením Jánskych vatier. Ako TASR informoval etnológ z Liptovského múzea Roman Brezina, vatry počas slnovratu mali u Slovanov magicko-očistnú a zdravotno-preventívnu úlohu.
Pálenie Jánskych vatier nachádza korene v slovanských pohanských tradíciách spojených s oslavou letného slnovratu. „Oheň bol práve prvok, ktorý bol v týchto rituáloch najdôležitejší - nahrádzal totiž to najdôležitejšie, o čo v oslavách letného slnovratu šlo - slnko, ako zdroj svetla a tepla,“ uviedol Brezina.
Neodmysliteľnou súčasťou osláv slnovratu boli vatry. Okolo vatier sa mládež stretávala, spievala a tancovala. „Práve zvyk preskakovať túto vatru mal človeka očistiť od všetkého, čo mu škodilo, a zároveň ochrániť pred akoukoľvek budúcou hrozbou,“ priblížil etnológ.
Oslava slnovratu bola podľa neho spojená aj s uvedomením si skutočnosti, že sa rok preklopil do svojej druhej polovice a dni sa pomaly začnú skracovať a slnko bude postupne klesať nižšie a nižšie.
„Po príchode kresťanstva do slovanského sveta sa tieto zvyky začali spájať s oslavou sviatku sv. Jána Krstiteľa - teda s 24. júnom. Hoci sa kresťanská vrchnosť snažila tieto zvyky, ako pálenie jánskych vatier, zakázať, nepodarilo sa to a slnovratové tradície prežili v podstate bez zmeny až do dnes,“ dodal Brezina.
Ďalej doplnil, že prvky čarov a mágie nachádzame aj v iných tradíciách spojených s oslavou sviatku sv. Jána. „Či už zber liečivých byliniek, ktoré práve v tomto období mali mať najväčšiu moc, tak ich môžeme vidieť i v povestiach o vynárajúcich sa pokladoch spod zeme,“ spresnil.
Pálenie Jánskych vatier nachádza korene v slovanských pohanských tradíciách spojených s oslavou letného slnovratu. „Oheň bol práve prvok, ktorý bol v týchto rituáloch najdôležitejší - nahrádzal totiž to najdôležitejšie, o čo v oslavách letného slnovratu šlo - slnko, ako zdroj svetla a tepla,“ uviedol Brezina.
Neodmysliteľnou súčasťou osláv slnovratu boli vatry. Okolo vatier sa mládež stretávala, spievala a tancovala. „Práve zvyk preskakovať túto vatru mal človeka očistiť od všetkého, čo mu škodilo, a zároveň ochrániť pred akoukoľvek budúcou hrozbou,“ priblížil etnológ.
Oslava slnovratu bola podľa neho spojená aj s uvedomením si skutočnosti, že sa rok preklopil do svojej druhej polovice a dni sa pomaly začnú skracovať a slnko bude postupne klesať nižšie a nižšie.
„Po príchode kresťanstva do slovanského sveta sa tieto zvyky začali spájať s oslavou sviatku sv. Jána Krstiteľa - teda s 24. júnom. Hoci sa kresťanská vrchnosť snažila tieto zvyky, ako pálenie jánskych vatier, zakázať, nepodarilo sa to a slnovratové tradície prežili v podstate bez zmeny až do dnes,“ dodal Brezina.
Ďalej doplnil, že prvky čarov a mágie nachádzame aj v iných tradíciách spojených s oslavou sviatku sv. Jána. „Či už zber liečivých byliniek, ktoré práve v tomto období mali mať najväčšiu moc, tak ich môžeme vidieť i v povestiach o vynárajúcich sa pokladoch spod zeme,“ spresnil.
